BRATISLAVA. V stredu sa na úrade BSK konala odborná debata zástupcov kraja, NDS, Ministerstva dopravy, starostov dotknutých obcí, petičného výboru a zástupcu Starlandu. Už zverejnené fakty hovoria, že pri výstavbe sa nepostupuje podľa projektu, na ktorý bolo v roku 2013 vydané stavebné povolenie a tiež, že súčasné riešenie je v rozpore s územným plánom kraja.
Na rokovaniach chceli členovia petičného výboru presvedčiť kompetentných, aby sa pri výstavbe postupovalo podľa pôvodného projektu a vzhľadom na všetky fakty aj podľa zákona.
Údajne porušili aj zákon o verejnom obstarávaní
Podľa predsedu petičného výboru a starostu Vajnôr Jána Mrvu problémom nie je len zmena projektu, ale aj to, že pri príprave nového NDS nedala urobiť žiaden dopravno-kapacitný prieskum. „Podľa zmluvy z roku 2012 medzi NDS, BSK a Ministerstvom sa ma každá zmena pred jej začatím, nieto pred realizáciou vzájomne prediskutovať a odsúhlasiť čo sa zjavne z BSK neudialo a boli obídení,“ povedal Mrva. Ďalšia členka petičného výboru Tatiana Kratochvílová zasa hovorí, že doteraz nikto z kompetentných neodpovedal na jednoduchú otázku. "Na základe koho pokynu a akého odborného posúdenia sa realizuje zmena stavby križovatky?“ Aj v tomto kroku vidia v petičnom výbore porušenie zákona, keďže pri verejnom obstarávaní existuje len pokyn stavebného dozoru firmy POOR na začatie tejto zmeny, bez doteraz známeho zadávateľa.
Namiesto riešení obvinenia
Aj keď stredajšia debata žiadnu dohodu nepriniesla, Mrva je spokojný s postojom, ktorý zaujal predseda kraja Frešo. „BSK potvrdilo svoj postoj platného dopravného generelu a územného plánu BSK, v ktorom je dopravná tepna D1 na základe požiadaviek ministerstva definovaná ako šesť pruh s kolektormi,“ povedal Mrva. Nádej vkladá aj do nového dočasného riaditeľa NDS Róberta Auxta.
Na strane druhej však na rokovaniach padli aj obvinenia. Doteraz petičný výbor argumentoval, že zmeny na Triblavine pomôžu len projektu Starland, ktorý ako jediný neprišiel o napojenie na diaľnicu. V stredu sa však karta otočila a priamo počas debaty obvinil zástupca developera Roland Tahotný petičný výbor, že koná v záujme iných developerov.
Podobné informácie sa dostali aj k nám do redakcie. Zdroj, ktorý si neželal byť menovaný nám poslal mapku, kde sú vyznačení vlastníci pozemkov v okolí zrušených kolektorov. Podľa zdroja je petícia nástrojom, ktorý má ľahko vyvolať znepokojenie obyvateľov. Súčasní vlastníci pozemkov sú vraj špekulanti, ktorí svoj pochybne nakúpený majetok potrebujú sprístupniť kolektormi. Obhajovať vlastné záujmy vo vajnorskom urbáre má aj starosta Mrva. „Nemám im ako pomôcť a ani tam nemám svoj vlastný záujem keďže nevlastním ani meter štvorcový vo vajnorskom urbáre," odpovedal na obvinenia Mrva.
Dodáva, že kolektory podporuje preto, že chce odbremeniť Vajnory od tranzitnej dopravy. „Logicky podporujem zjazd na kolektor z Triblavinskej cesty čo ide od hotela Kamila do Ivanky , lebo odvedie dopravu z Čiernej vody na kolektor poťažmo na diaľnicu. Preto podporujem aj D4 ako membránu za Vajnormi a logicky podporujem kolektory pri rozšírení D1 , keďže tie by mali odľahčiť regionálne cesty ako Senecká tak aj cesta Chorvátsky Grob - Čierna voda – Vajnory“, priblížil Mrva.
Od obvinení sa dištancujú všetci členovia petičného výboru, na ich strane stojí aj fakt, že regionálne cesty sú na pokraji dopravného kolapsu už dnes. A tiež to, že bojujú len za zosúladenie stavby s pôvodným projektom, stavebným povolením, územným plánom a nakoniec aj zo zákonom.
